Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?! Rimanom 8,32

Keby nám Boh dal všetko, na čo si len pomyslíme, že to chceme, vo väčšine prípadov by nás to neuspokojilo. To, čo si myslíme, že „musíme mať“, príliš často nie je pre nás vôbec dobré – a ak by sme mohli vidieť koniec od začiatku, určite by sme to nechceli! Mať, čo chceme a čo nám skutočne prospeje, sú dve veľmi odlišné veci! Namiesto toho, aby sme v živote chceli viac, je dobré zhodnotiť už to, čo „máme“, a venovať čas oceneniu a vďačnosti za Božie požehnania. Keď nebudeme stále prenasledovaní túžbou po niečom väčšom a lepšom, ako to, čo už máme, prežijeme úžasný pocit slobody. Urobiť si čas na to, aby sme zacítili vôňu kvetov a ocenili nádherné Božie dary, ktoré nám už dal, je veľkou prednosťou. Biblia hovorí vo Filipanom 4,11: „Naučil som sa byť spokojný s tým, čo mám…“ a pokračuje v 1.Timotejovi 6,6: „A pobožnosť so spokojnosťou je naozaj veľkým ziskom.“
Naučiť sa byť spokojný a vystačiť si s tým, čo mám, je naozaj dobrá lekcia pre nás všetkých a potom môžeme skutočne milovať a vážiť si každý Boží dar! Vďační ľudia sú ako záhradníci, lebo ľudia okolo nich kvitnú.
„Vaše správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: Nezanechám ťa, ani neopustím.“ (Hebrejom 13,5)