Vymyslel som si, že svoje telo budem osviežovať vínom, moje srdce sa však bude riadiť múdrosťou. Chopím sa i hlúposti, až kým neuvidím, kde je pre ľudských synov to dobro, ktoré majú robiť pod nebom počas svojho života. Kazateľ 2,3

Takmer vo všetkých svetových jazykoch by sme našli obdobu ľudovej múdrosti, podľa ktorej je „oheň dobrý sluha, ale zlý pán“. Myslím, že o víne by sme mohli tvrdiť to isté.
V tejto Šalamúnovej spovedi sa nedá nevšimnúť si určitú iróniu. Akoby sa divil sám sebe: „Ako som mohol so svojimi skúsenosťami a znalosťami urobiť takú pochabosť? Ako som si vôbec mohol myslieť, že mi opíjanie prinesie šťastie? Veď obyčajný sedliacky rozum hovorí, že je to hlúposť!“
Počas svojho „výskumu“ Šalamún pil iba najkvalitnejšie nápoje a vína tých čias. Neskôr túto cestu k šťastiu zhodnotil ako hlúposť. Napočudovanie, ani len nenaznačil, že by víno bolo cestou k pravde a múdrosti.
Väčšina ľudí v našom okolí vníma alkohol ako súčasť života, pričom podľa niektorých vedcov alkohol dokonca človeku prospieva. Aj sám Šalamún skúšal „svoje telo osviežiť vínom“, no v závere tohto experimentu musel iba konštatovať, že je to „hlúposť“.
Alkohol je jedna z tolerovaných drog a každý rok zabije tisícky ľudí. Ničí rodiny, veľkému percentu detí urobí peklo zo života. Je to smutná skutočnosť, ale biznis je biznis. A tak „víno“ tečie prúdom ďalej. Keď o tom premýšľam, musím dať Šalamúnovi za pravdu.

Bože, nauč ma radovať sa z toho, čo mám. Daj mi prirodzenú radosť, ktorá nebude závislá od množstva alkoholu v mojej krvi. Ďakujem.