Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. Ján 3,16.17

Tieto verše,najmä ten šestnásty, patrí medzi najznámejšie texty Biblie. Citujeme ich naspamäť. Mnohí ich ovládame takmer od plienok. No mohlo by sa pokojne stať, že by nám neustálym opakovaním unikla ich podstata. Ježiš Kristus pri svojej modlitbe v Getsemanoch potí {krv. Keď ho zatknú, smejú sa mu, pľujú na neho, urážajú ho, bijú, ponižujú. Vrazia mu klince do rúk. Na kríži je sám. Umrie.
Namiesto mňa, za mňa, kvôli mne.
Michal Velíšek pri prechádzke po Prahe s kočíkom, v ktorom bola jeho malá dcéra, videl, že jednu slečnu obťažuje akýsi chlap. Zastal sa jej a ten muž ho zastrelil. Michal Velíšek zachránil život mladej babe tým, že sám zomrel.
Mal som možnosť počuť jej rozprávanie osobne. V tom, čo hovorila, znela pomerne jasne jedna myšlienka: „Chcem žiť svoj život zodpovedne. Tak aby to, čo pre mňa Michal Velíšek urobil, nebola zbytočná obeť.“
Ako sa dnes v mojom správaní, konaní a vnímaní prejaví to, že Boh miloval svet a preto dal svojho jediného Syna, aby som mohol večne žiť?

Môj Pane, prosím, nech to, ako žijem, neznehodnocuje Tvoju lásku ku mne.

Vít Vurst