Čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bedlite! Evanjelium podľa Marka 13,37

Bdelosť je viac než len odmietanie spánku.
Kláštor kedysi slávneho rádu upadal. Zostali v ňom len štyria starí mnísi a opát. V lesoch v okolí kláštora bola malá pustovňa, ktorú občas využíval rabín. Opát sa trápil pre hroziacu skazu rádu. Požiadal rabína o radu, ako zachrániť kláštor. „Viem, aké to je,“ horlil rabín, „z ľudí odišlo duchovno. V mojom meste je to rovnaké.“ A tak bedákali spolu. Pri odchode sa opát rabína spýtal, či nemá ani náznak rady. „Môžem ti povedať len to, že Mesiáš je jeden z vás,“ odpovedal mu rabín.
Po návrate do kláštora sa druhovia opáta pýtali, čo mu rabín poradil. „Povedal mi čosi tajomné. Mesiášom je vraj jeden z nás.“
Odvtedy mnísi o tom veľa premýšľali. „Mesiáš je jeden z nás? Môže to byť opát alebo brat Tomáš? Brat Elreda je nestály, ale má vždy pravdu. Iste to nie je brat Filip, je pasívny. Lenže má dar byť tam, kde ho treba. Samozrejme, že rabín nemyslel na mňa. Som obyčajný človek. Ale čo keď náhodou myslel?“
Vzhľadom na možnosť, že jeden z nich je Mesiáš, sa mnísi začali správať k sebe s mimoriadnou úctou. Do lesa v okolí kláštora prichádzali ľudia. Vnímali atmosféru veľkej úcty, ktorá obklopovala mníchov. Navracali sa do kláštora,privádzali aj svojich priateľov… Niektorí mladí muži hovorili s mníchmi viac a viac. Po nejakom čase jeden z nich požiadal, či by sa k nim mohol pripojiť. A potom ďalší a ďalší. Kláštor sa opäť stal centrom osvietenosti a aktívneho kres-ťanského spoločenstva v krajine…

Pane Ježišu, ďakujem za bdelých a úprimne hľadajúcich ľudí.

Marcela Fürstová