Prinášajte teda ovocie hodné pokánia…

Lukáš 3,8

Včera sme počúvali kázanie Jána Krstiteľa, ktorý nás vyzýva k pokániu. Vedie nás k tomu, aby sme sa na svoj život pozerali z novej perspektívy – očami nášho Stvoriteľa.

Podľa Biblie nie som dielom náhody. Môj život nie je len stretom nejakých nepredvídaných okolností. Za mojím stvorením stojí Boh, môj Stvoriteľ, ktorý ma miluje a má so mnou plán. Chce, aby som sa v tomto živote pripravil na večný život v jeho kráľovstve.

Túto prípravu na večný život s mojím Stvoriteľom nazýva Ján Krstiteľ pokáním. Je to zmena môjho pohľadu na život a jeho zmysel. Postupne prijímam životný štýl neba, odmietam zlo a usilujem sa o život plný lásky, porozumenia a konania dobra.

Premena, ktorú začnem prežívať, sa podľa Jána Krstiteľa prejaví aj v mojom každodennom živote. Ľudia si všimnú, že inak rozmýšľam a inak žijem.

Keď sa ho colníci spýtali, čo majú robiť, povedal im: „Nevymáhajte viac, ako vám nariadili.“ Keď mu vojaci položili tú istú otázku, odpovedal: „Nikoho netrýznite ani nevydierajte, uspokojte sa so svojím žoldom!“ (Lk 3,13.14)

Pokánie sa prejaví tým, že prestanem myslieť len na seba.

Nebudem zneužívať svoje postavenie na úkor iných. Moje sebectvo nahradí ochota podeliť sa o to, čo mám. Preto Ján hovorí: „Kto má dvoje šiat, nech sa rozdelí s tým, čo nemá, a kto má dosť jedla, nech urobí podobne.“ (Lk 3,11)

Ako to dosiahnuť? Boh chce len jedno. Želá si, aby som dovolil jeho láske vstúpiť do svojho srdca. Láska je jediná sila, ktorá dokáže poraziť moje sebectvo a hriech.

Iba láska ma môže pripraviť na večný život s mojím Stvoriteľom.