Kráľ Nebúkadnecar dal zhotoviť zlatú sochu… a zvolal všetkých, aby prišli na slávnostné posvätenie sochy… Daniel 3,1.2

V deň zasvätenia sa v údolí Dúra zhromaždil obrovský zástup ľudí z rôznych národov a jazykov. Podľa kráľovho príkazu pri zvuku hudby mali „všetci ľudia“ padnúť a pokloniť sa „zlatej soche“ (Dan 3,7)… Boh však rozhodol inak. Pred modlárskym symbolom ľudskej moci sa všetci nesklonili. Medzi modlármi boli traja ľudia pevne rozhodnutí nepotupiť Boha nebies. Ich Boh je Kráľ kráľov a Pán pánov; nikomu inému sa nepoklonia…
Kráľove hrozby boli márne. Ich vernosť Vládcovi ves-míru nemohol nijako zvrátiť. Z dejín otcov viery vedeli, že neposlušnosť voči Bohu znamená zneuctenie, pohromu a smrť, ale Hospodinova bázeň je začiatok múdrosti, základ každého ozajstného úspechu. Tvárou v tvár ohnivej peci povedali: „Ak nás náš Boh, ktorého uctievame, chce zachrániť z ohňom rozpálenej pece a z tvojej moci, kráľ, vyslobodí nás. Ak aj nie, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nebudeme uctievať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, nebudeme sa klaňať.“ (Dan 3,17.18)…
Hospodin na svojich služobníkov nezabudol. Keď ich vrhli do pece, zjavil sa im sám Spasiteľ a uprostred ohňa sa prechádzal s nimi. V prítomnosti Pána neba i zeme plamene stratili svoju moc. (PK 506-508; PK 267.268)

Pane neba i zeme, si verný a mocný. Nič Ti nie je nemožné. Aj my Ti chceme byť verní. Prosím, pomôž nám.