Nik nezažne lampu a nepostaví ju do kúta alebo pod mericu, ale na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.

Lukáš 11,33

Všetci máme niečo, čo sa snažíme pred ostatnými skryť. Zvyčajne je to niečo, za čo sa hanbíme, niečo, čo by sme najradšej vymazali zo svojho života.

Niektorí kresťania sa snažia skryť svoju vieru. Myslia si, že je to ich súkromná vec. Ježiš to však vidí inak. Druhýkrát používa obraz lampy, ktorú niekto zapáli a potom skryje, takže jej svetlo je zbytočné. Lampa stráca svoj význam.

Spomínam si na deň, keď som zistil, že dievča, do ktorého som sa zamiloval, ma má rado. Prišiel som domov a hoci som nič nepovedal, mama to na mne videla.

Nielen láska, ani viera sa nedá skryť. Viera je osobný vzťah s Ježišom naplnený vzájomnou láskou. Hoci je to moja osobná vec, ak skutočne milujem Ježiša a dôverujem mu, zrazu som ako žiariaca lampa.

Prečo Ježiš používa obraz lampy? Chce vyjadriť, že každý kresťan, ktorý verí v Boha a dôveruje mu, bude „žiariť“ svojím životom – slovami i skutkami. Všetci v okolí to na ňom uvidia. Motivuje ich to zamyslieť sa, či sa aj oni nevydajú rovnakou cestou.

Ak sa snažím svoju vieru skryť, nekonám rozumne. Som ako človek, ktorý zapáli svetlo a zakryje ho vedrom. Taká viera nemá zmysel. Ježiš varuje: „Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov.“ (Lk 9,26) Viera je priateľstvo s Ježišom. Nie je to niečo, za čo by sme sa mali hanbiť, ale skôr niečo, na čo máme byť hrdí.