Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a spýtali sa: Prečo tvoji učeníci prestupujú tradíciu starších? Veď si neumývajú ruky, keď idú jesť chlieb! On im odpovedal: A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu? Evanjelium podľa Matúša 15,1-3
Zákonníkom a farizejom môžeme gratulovať k ich neodbytnosti.
Neodradí ich vzdialenosť, ktorú musia prekonať, aby mohli Ježiša slovne napadnúť. Je smutné, že nenašli lepší cieľ a zmysel svojho odovzdania Bohu.
V konflikte medzi Ježišom a židovskými predstaviteľmi, o ktorom máme záznam u Matúša 15 a Marka 7, ide navonok o ceremoniálne znečistenie. V jadre však ide o skutočnú povahu náboženstva a hĺbku ľudskej hriešnosti.
Farizeji mali jasný cieľ: spýtať sa Ježiša, prečo jeho učeníci porušujú tradície otcov. Všimnite si, že neobviňujú Ježiša z toho, že to robí on. Vinia ho však , že učí svojich učeníkov nerešpektovať tradície. V tom mali vlastne pravdu.
Podľa Matúšovho evanjelia súvisel tento problém s umývaním rúk. Je potrebné poznamenať, že témou nebola hygiena, ale ceremoniálna nečistota. Vo svojej rýdzej a úprimnej túžbe uctievať Boha vzali farizeji Boží príkaz týkajúci sa umývania kňazov vo svätyni (2 Moj 30,13–21) a aplikovali ho do bežného života. Okrem toho znásobili počet vecí, ktoré spôsobujú znečistenie, a celý proces očisťovania ritualizovali. Ceremoniálne umývanie rúk sa pre nich stalo také dôležité, že tomu venovali celú jednu knihu (Yadaim – ruky) v Mišne (písaná verzia židovskej ústnej tradície). Od verných sa vyžadovalo, aby si umývali ruky (prípadne celé telo) a potraviny predpísaným spôsobom. Inak budú nečistí a nehodní uctievať Boha. Ježiš upozorňuje (verše 3 až 6), že niektoré tradície vedú farizejov a zákonníkov k porušovaniu Desatora, konkrétne ide o prikázanie týkajúce sa lásky k rodičom a starostlivosti o nich.
Stretávame sa tu so „zbožným hriechom“. Dopúšťajú sa ho nábožensky založení ľudia, ktorí v snahe o zbožný život vytvárajú nové pravidlá. Nie je to len problém farizejov. Stretávame sa s tým aj dnes v rôznych denomináciách. Prejavuje sa u rozčúlených diakonov, v inkvizícii aj u tých, ktorí vybuchnú, keď niekto nerobí tak, ako si to oni predstavujú.
