Potom som tam pri rieke Ahave vyhlásil pôst, aby sme sa pokorili pred svojím Bohom a vyprosili si od neho šťastnú cestu pre seba, pre svoje deti i pre celý svoj majetok. Hanbil som sa totiž prosiť kráľa o vojsko a jazdu na našu ochranu pred nepriateľom na ceste. Veď sme vyhlásili kráľovi: Ruka nášho Boha vládne nad všetkými tými, čo ho vyhľadávajú na svoje dobro, ale jeho mohutný hnev zasahuje všetkých, čo ho opúšťajú. Ezdráš 8,21-22

Počuli ste, žeby niektorý vládca v dejinách prepustil zotročený národ späť do vlasti, vrátil mu všetku ulúpenú korisť a ešte aj dal množstvo peňazí, zlata a striebra na obnovu mesta a chrámu, ktoré predtým jeho otcovia dobyli? Presne to sa podarilo vybaviť – pardon, nie vybaviť, ale vymodliť – Ezdrášovi.
Keď sa už mali vybrať na dlhú a nebezpečnú cestu púšťou, kde karavány boli prepadávané kočovnými hordami zbojníkov, Ezdráš mal dilemu, či má požiadať kráľa o vojenský sprievod ako ochranu. Ale ako mu to vysvetliť, keď predtým nadšene zvestoval, akému mocnému Bohu slúži? A tak si spolu so svojimi ľuďmi namiesto kráľovskej ochrany pôstom a modlitbou vyprosili ochranu Božiu. A potom šli…
Niekedy aj my s nadšením rozprávame o našich veľkých skúsenostiach s Božou ochranou. Ale keď ide do tuhého, radšej by sme si zavolali ochranku. Jedna vec je hovoriť o viere, ale urobiť aj odvážny krok viery je trochu iná úroveň.

Pane Bože, daj nám odvahu nielen s nadšením hovoriť o svojej viere, ale aj urobiť odvážny krok viery a odovzdať sa pod Tvoju ochranu.

Stanislav Bielik