Boh povedal: Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, odíď do kraja Morija a obetuj ho tam… Abrahám tam postavil oltár, naukladal naň drevo, zviazal syna Izáka a položil ho na oltár… Prvá Mojžišova kniha 22,2

Abrahámov veľký skutok viery je ako maják, ktorý osvecoval cestu Božích služobníkov vo všetkých nasledujúcich vekoch. Abrahám neuhýbal pred plnením Božej vôle. Počas svojej trojdňovej cesty mal dosť času na uvažovanie, no dosť času aj na prípadné pochybovanie o Bohu. Mohol sa vyhovárať, že ak svojho syna zabije, ľudia ho budú pokladať za vraha, za druhého Kaina; mohol namietať, že priatelia zavrhnú všetko, o čom im dosiaľ svedčil, že ho odmietnu a svojim blížnym nebude môcť ničím dobrým poslúžiť. Mohol sa vyhovoriť na starobu a svoju neposlušnosť zvaľovať na vysoký vek. Patriarcha však odolal pokušeniu týchto výhovoriek. Abrahám bol človek s citmi a sklonmi, aké máme aj my, no pred otázkou, ako sa v prípade Izákovej smrti splní zasľúbenie, nepodľahol váhaniu. Nezadržalo ho ani krvácajúce srdce. Bol presvedčený, že všetky Božie požiadavky sú spravodlivé a dobré, a preto príkaz doslova splnil.
Abrahám prejavil svoju vieru skutkami… Mnohí nechápu vzťah viery a skutkov. Vravia: „Ver v Krista a nemusíš sa báť. O zachovávanie zákona sa nemusíš starať.“ Pravá viera sa však prejavuje poslušnosťou. (PP 153; PP 108)

Milosrdný Bože, na rozdiel od Abraháma máme veľmi často množstvo výhovoriek. Odpusť nám a pomôž nám viac Ťa poslúchať.