Hlasno kričali: Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami! Keď ich uvidel, povedal im: Choďte a ukážte sa kňazom! A keď odchádzali, boli očistení. Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha. Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Bol to Samaritán. (Luk 17,13-16)

Desať malomocných muselo žiť mimo ľudskú spoločnosť, pričom boli často odkázaní na pomoc ľudí, ktorí im na určenom mieste nechávali potravu. Nevieme, kde ich postihla táto zákerná choroba, ale je isté, že v určitej fáze choroby museli opustiť svojich blízkych, rodinu, manželku, deti a vzdialiť sa od nich z dôvodu nečistoty. Lúčenie pre nich muselo byť obzvlášť ťažké, pretože trvalá odluka bola nutná – a pritom postihnutý stále žil.
Tento ťažký údel spojil dohromady aj nepriateľov, akými boli Židia a Samaritáni. Je zvláštne, akú pozoruhodnú jednotu prináša spoločný problém. Táto vyobcovaná skupina sa dopočula o skutkoch Ježiša Krista, a keď sa im naskytla príležitosť stretnúť sa s Ním, zostali stáť a zďaleka hlasno volali o pomoc.
Spasiteľ ich poslal ku kňazom, ktorí neboli iba duchovnými vodcami, ale rozhodovali aj o zdraví človeka. K uzdraveniu nedošlo okamžite, ani neskôr pred zrakmi cirkevných hodnostárov, ale na ceste k nim. So svojou radosťou sa nemohli v tej chvíli podeliť s Tým, kto ich uzdravil, ani ju prejaviť pred tvárou prísnych náboženských predstaviteľov. Mohli sa radovať spoločne a potom sa rozbehnúť do svojich domovov, no neurobili tak. Svoj nedobrovoľný spolok ešte nezrušili, pretože potrebovali potvrdenie od kňazov, že už nie sú malomocní.
Samaritán sa však zachoval inak. Keď zistil, že je zdravý, vrátil sa k Ježišovi Kristovi, padol pred Ním na tvár a ďakoval mu. Uprednostnil prejav vďačnosti pred najbližšími aj pred vyhlásením o tom, že je zdravý a čistý od malomocenstva. Jeho cesta viedla najprv k Spasiteľovi sveta. Človek, ktorého považovali za pohana, prejavil väčšie odovzdanie a dôveru v Ježiša Krista ako tí, ktorí sa chválili veľkým poznaním.
Koľko vďačnosti a ocenenia sa dnes nachádza v radoch kresťanov a koľko v okolitom svete?

Pane Ježišu, koľkokrát som sa už pohoršoval nad tými deviatimi Židmi, ktorí Ti ani nepoďakovali. Dnes si uvedomujem, že sa často správam podobne. Aj ja Ti zabúdam poďakovať za to, čo mi dávaš. Je toho veľa. Prijmi preto dnes odo mňa moju vďaku hneď ráno. Aj za to, čo mi ešte len dáš.

Aleš Zástěra