Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore a povedal mu: „Zachej, poď chytro dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome.“

Lukáš 19,5

Zachej predbehol zástup tlačiaci sa okolo Ježiša a vyliezol na divý figovník, z ktorého mal krásny výhľad. Našiel si miesto, ktoré nebolo zo zeme až tak vidno. Nechcel, aby si ho ostatní všimli a vysmievali sa mu. Sadol si na konár a čakal.

O chvíľu začul hluk blížiaceho sa davu. V množstve ľudí sa snažil nájsť Ježiša. Po chvíli ho uvidel. Kráčal pomaly a niečo hovoril. Keď sa priblížil, Zachej pocítil, ako sa mu rozbúchalo srdce.

A potom sa to stalo. Ježiš sa zastavil pod figovníkom a pozrel sa hore. Po chvíli sa tým smerom pozerali všetci. Keď uvideli nízkeho chlapíka, ktorý sa snažil skryť za konár, začali sa smiať a pokrikovať naňho.

Ježiš sa k nim nepridal. Jeho tvár zostala vážna. Kývol rukou, aby sa všetci upokojili. Keď krik a smiech stíchol, opäť sa pozrel hore. Zahľadel sa Zachejovi do očí. Vyčítal v nich strach z toho, čo bude nasledovať.

Potom Ježiš povedal niečo, čomu nikto nemohol uveriť. Ježiš chce navštíviť tohto zlodeja a zradcu priamo v jeho dome. Pozval sa do jeho domu na hostinu. Zákonníci a farizeji si určite pomysleli: „Ako je to možné? Nevie azda, s kým má do činenia? Takto by sa Mesiáš nemal správať!“ Ich rozhorčenie sa šírilo v zástupe.

Ale Ježiša to vôbec netrápilo. Úplne sa sústredil na nízkeho muža na strome. Vedel, ako úprimne túži po spasení, ale nemá odvahu veriť, že by niečo také mohol prežiť aj on. Zachej sa pozrel do Ježišových očí. Našiel v nich lásku a pochopenie. V tej chvíli si bol istý, že Ježiš ho môže zachrániť.