Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu bol muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý. Chcel vidieť Ježiša, aby vedel, kto to je, no pre zástupy ho nemohol zazrieť, lebo bol malej postavy.

Lukáš 19,1–3

Zachej túži spoznať Ježiša. Chce sa s ním stretnúť. Neupodozrievajme ho zo zvedavosti alebo vypočítavosti. Od Ježiša nič nechce. Chce len zistiť, koľko pravdy je na tom, čo sa o Ježišovi hovorí. Chce si urobiť vlastný názor.

Mnohí ľudia dnes odmietajú Ježiša bez toho, aby sa ho snažili lepšie spoznať. Uspokoja sa s tým, čo počujú od „väčšiny“, ktorá v neho neverí. Aj oni ho odmietnu a idú s davom. Je to pohodlné. Navyše im nehrozí, že budú vytŕčať z davu.

Aj Zachej mohol Ježiša odmietnuť. Keby počúval len to, čo hovorili židovské „elity“, nemusel hľadať spôsob, ako uvidieť Ježiša, keďže bol nízkej postavy. Jednoducho mohol Ježiša odmietnuť.

Tento mýtnik sa však riadil jednou dobrou zásadou: „Skôr než niečo odmietnem, chcem si na to urobiť vlastný názor.“ To by sme sa od neho mali naučiť.

Súčasné „elity“ opovrhujú názorom „obyčajných“ ľudí.

Tvrdia, že nie sme schopní vedieť, čo je dobré a čo zlé.

Každodenné správy v médiách sa z nás snažia urobiť stádo poslušných oviec, ktoré urobia, čo sa im povie.

Zachej poznal „elitu“. Vedel aj to, čo o Ježišovi hovorili obyčajní ľudia. Skôr ako sa rozhodol, aký postoj k Ježišovi zaujme, chcel si urobiť vlastný názor. Hľadal vhodné miesto, odkiaľ mohol Ježiša pozorovať, všetko dôkladne zvážiť a potom sa rozhodnúť, čo urobí – či ho prijme, alebo odmietne.