A pretože odmietli uznať Boha, vydal ich Boh napospas ich skazenému rozumu, takže robia, čo sa nesluší. Sú plní všelijakej nespravodlivosti, zloby, lakomstva, zla, plní závisti, vraždy, sváru, podvodu, nízkosti. Sú to ohovárači… List Rimanom 1,28-29

Väčšina ľudí sa správa slušne, keď sa im to vypláca. Potom však príde situácia, keď slušným správaním nič nezískajú, ba dokonca stratia. Navyše slušné správanie tiež vyžaduje, aby človek nerobil veci, ktoré by ho azda aj lákali.
Slušnosť, to nie je len absencia neslušnosti. Je tiež uznaním hodnoty druhého človeka. Neslušnosť je prejavom toho, že si druhého človeka nevážim a staviam sa nad neho. Z pohŕdania iným človekom následne vyplývajú ďalšie hriechy, ktorých sa človek dopúšťa.
Pavlov popis zachádza až k vražde. Vrahovia dávajú väčšiu váhu majetku a túžbam než životom ostatných. Sú však len vrcholom ľadovca, ktorý vychádza z chladného, neláskavého ľudského srdca.
Ako prejav neslušnosti stačí, keď človek chodí neskoro na dohovorené schôdzky. Keď niekomu podá ruku, ale ani sa nepozrie do očí. Keď sa správa nevďačne…
Pokiaľ si však vážim pravé poznanie Boha, zákonito si musím vážiť aj ľudí a správať sa k nim slušne.

Bože, môj Otče, Ty vieš, že sa dokážeme správať neslušne k sebe navzájom i k Tebe. Odpúšťaj nám a meň nás. Uč nás, nech nepohŕdame druhými len preto, že sú v niečom horší než my. Naopak, vážme si ich a správajme sa k nim slušne.

Vlastimil Fürst ml.