Ako sa z verného mesta stala neviestka? Bolo plné práva, prebývala v ňom spravodlivosť, no teraz sú v ňom vrahovia. Izaiáš 1,21

V dejinách izraelského národa sa vystriedalo veľa období, keď bol ľud verný Hospodinovi či, naopak, veľmi ochotne preberal kulty okolitých národov. Ako chlapec som nemal pre to žiadne pochopenie. Veď predsa vedeli, čo je dobré a že Boh ich prestane chrániť, keď ho odvrhnú!
Teraz som o niečo starší a už viem, že to nie je také samozrejmé. Izraeliti, vďační Bohu za vyslobodenie, iste odovzdávali svojim deťom dobrú správu. Ale vieru nemožno odovzdať len tak. A tam, kde niet viery, nemôže byť ani vernosť.
Boh nám ponúka veľa dobrého, ale neschvaľuje všetky naše chúťky a túžby. Božstvá okolitých národov niektoré chúťky nielen schvaľovali, ale priamo posvätili. A ani v dnešnej dobe nie je lákadiel menej, skôr naopak. Nemusíme byť zvádzaní priamo na páchanie zla, stačí len márniť svoj čas.
Keby sme boli na mieste Izraelitov, aká by bola naša vernosť? Oni si vtedy nemohli prečítať v Písme, ako to dopadne. Ich viera bola slabá, a tak neodolali pokušeniu. Dokážeme to my dnes?

Bože, Otče náš, si úžasný a nikto iný nedosahuje Tvoje kvality. My sme však porušení hriechom a naše chúťky nás vedú k zlému. Pomáhaj nám, aby sme Ti boli verní v ťažkých životných skúškach, ako aj v šedivosti všedných dní.

Vlastimil Fürst ml.