Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? Lukáš 16,10–12

Vernosť alebo úspešnosť. Zdá sa, že tento svet uprednostňuje úspešnosť pred vernosťou a to často za každú cenu. Dá sa povedať, že mnohí idú aj „cez mŕtvoly“, len aby dosiahli určitú spoločenskú úroveň, neboli horší ako ich priatelia, susedia, kolegovia.Vložia sa do toho naozaj celí a podriadia tomu svoj život.
Dnes ma Ježiš učí, ako s jeho pomocou zvládať, aby mi pozemské „bohatstvo“ poslúžilo na „zhromažďovanie“ pokladov v nebi. Veľmi úzko to súvisí s tým, či vnímam potreby iných, či sa viem podeliť so svojimi prebytkami, ako viem robiť iným radosť, či im poskytnem svoje veci, peniaze, svoj čas, radu či útechu, slová porozumenia. Čo je v mojom živote na prvom mieste? Som tam iba ja a všetko to, čo držím v rukách, čo mám v garáži, v byte či dome, na účtoch? Alebo dávam prvé miesto Bohu a jemu vo všetkých blížnych? Byť úspešný alebo Bohu verný – o čo mi predovšetkým ide? Stáva sa, že vernosť je niekedy už tu odmenená úspešnosťou. Je to vtedy, keď pod úspešnosťou rozumiem to, že viem prijať kritiku bez toho, aby som sa ňou nechal zlomiť, keď viem poctivo splniť svoju povinnosť, aj keď ma nikto nevidí, keď viem prácu nielen začať, ale aj dokončiť, keď viem znášať nespravodlivosť bez myšlienky na odplatu. Ak budem Bohu verný, tak v Jeho očiach budem aj úspešný.
„Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone.“ (Lukáš 16,13)