No verný je Pán, ktorý vás utvrdí a ochráni pred zlom. Druhý list Tesaloničanom 3,3

Slovo vernosť poznáme v slovenčine predovšetkým v spojení s manželským sľubom či s vykonávaním povinností. Nie vždy si zreteľne uvedomíme, že toto slovo vychádza nielen v slovenčine, ale aj v hebrejčine a gréčtine zo slova viera. Koniec koncov aj staré slovanské meno Viera má v sebe tento význam.
Vernosť je teda odvodená od viery. Verný je ten, komu sa dá veriť, ale zároveň aj ten, kto verí. Prvý význam môžeme vidieť aj v dnešnom verši. Boh je označovaný za verného. Môžeme mať k nemu plnú dôveru, nikdy nás nesklame, je vierohodný. Druhý význam poukazuje na samotnú vieru. Verní sme len do tej miery, pokiaľ niekomu veríme. Len čo mu prestaneme veriť, ťažko mu budeme preukazovať vernosť. Naša vernosť Bohu je teda priamo úmerná našej viere.
Na Bohu ma fascinuje ešte jedna vec. Napriek tomu, že pozná všetky naše slabosti a pády, nám prejavil neskutočnú dôveru (vieru) obeťou svojho Syna. Umožnil, že každý človek má reálnu nádej, aby bol raz večne s Bohom. Keďže smehriešni, táto Božia viera je veľmi odvážna. Ale práve preto ju nechcem sklamať.

Vďaka, Pane, že Ti môžem veriť aj v čase, keď sa nedá veriť takmer nikomu. Vďaka, že Ty veríš aj mne, že sa v Tvojej sile môžem zmeniť a že si zomrel za mňa na kríži.

Jiří Pavlán