Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, tvoja modlitba bola vypočutá. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján…“ Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“

Lukáš 1,13.18

Modlíte sa za niečo už dlhé roky? Zvyčajne je to niečo veľmi dôležité. Také dôležité, že sa modlíme aj vtedy, keď nebesá mlčia.

Zachariáš a Alžbeta sa modlili celé desaťročia. Prosili Boha, aby im dal dieťa. Zachariáš túžil po synovi, ktorý bude pokračovať v rodinnej tradícii, jedného dňa sa stane kňazom a bude slúžiť v chráme.

Títo manželia sa modlia aj vtedy, keď už z ľudského hľadiska nie je šanca, že Alžbeta otehotnie. Je to zvláštne. Keďže obaja mali židovských predkov, možno ich k tomu motivoval príbeh Sáry, ktorá Abrahámovi porodila syna dávno po tom, ako jej prestali tikať biologické hodiny.

Po dlhých desaťročiach modlitieb sa Zachariáš stretol s anjelom na posvätnej pôde chrámu. Toto miesto nie je náhodné. Stvoriteľ chcel, aby si bol kňaz istý, že sa stretáva s Božím poslom. Pán urobil všetko pre to, aby mu Zachariáš uveril. On však pochyboval. Bol len krôčik od splnenia svojej životnej túžby. Nebol si však istý, či to všetko nie je len sen.

Rozmýšľam, za čo sa ja už dlho modlím. Prosím o zdravie a požehnanie pre svojich synov. Modlím sa za svojich priateľov a najmä za tých, ktorí ešte nie sú na ceste do Božieho kráľovstva. Som pripravený na to, že moje modlitby budú vypočuté? Verím tomu, za čo sa modlím?

Boh je úžasný. Hoci Zachariáš pochyboval, Boh ho neodsúdil. Splnil to, o čo spolu s manželkou tak dlho prosili.