V ten deň spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi a vy ste vo mne a ja vo vás. Kto prijal moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého. Júda – no nie ten Iškariotský – sa ho opýtal: Čo sa stalo, Pane, že sa chceš dať poznať nám, a nie svetu? (Ján 14,20-22)

Ježiš sľubuje, že sa dá poznať (zjaví) ľuďom všeobecne, nielen učeníkom. Vo verši 20 použil grécke slovo „ginosko“, ktorým chce vyjadriť, že ho môžeme poznať, len keď sa nám zjaví. Tento termín zaznieva aj v gréckom preklade Mojžišovej prosby: „Daj mi poznať svoju cestu, aby som ťa poznával a neustále mal tvoju priazeň.“ (2Moj 33,13) Týmito slovami Mojžiš vyjadril svoju túžbu stretnúť sa s Bohom.
Potom Ježiš vyslovil grécke slovo „emfanizein“, ktoré zaznie aj v nasledujúcej Júdovej otázke. V Novej zmluve sa sloveso „emfanizein“ nevyskytuje často. V Jánovom evanjeliu ho viackrát nenájdeme, ale napríklad v Sk 10,40 a Mat 27,53 sa vyskytuje v súvislosti so vzkriesením. V starozákonných časoch ľudia spoznávajú Boha prostredníctvom Desatora vyhlásenom na hore Sinaj. V časoch novozákonných sa to deje vďaka Ježišovi Kristovi. Boh sa dáva poznať každému, kto prijme Jeho lásku a opätuje ju aj tým, že rešpektuje Jeho prikázania. Nejde len o poznanie v zmyslovom alebo racionálnom význame, aké mal na mysli Ježiš vo svojej odpovedi na Júdovu otázku. Použitie oboch výrazov pre slovo poznať naznačuje veľmi blízky vzťah, podobný vzťahu ľudí v manželstve.

Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že Ty sa nám dávaš poznať, keď o to stojíme. Prosím, pomôž nám poznávať Ťa aj dnes v našom všednom živote, či už v malých, alebo dôležitých veciach.

Hanka Machová