Z každej stránky budete obohatení vo všetkej dobrosrdečnosti a tá v nás vzbudzuje vďačnosť voči Bohu. Druhý list Korinťanom 9,11

Pri veľkorysosti mi napadajú dve otázky.
V čom máme byť veľkorysí? No predsa v dávaní, štedrosti, odpúšťaní…
A ku komu? Máme tendenciu byť veľkorysí k tomu, kto sa nám páči, je nám sympatický, koho práve milujeme. „Vyvoleným“ odpúšťame ich slabosti, nedostatky, poklesky. K ostatným už takú veľkorysosť neprejavujeme.
Veľkorysosť potrebujeme na budovanie životodarných vzťahov. Ak sa nad druhým nepohoršujeme, ale snažíme sa pochopiť jeho konanie aj chyby a vidíme v ňom to dobré, naše vzájomné vzťahy sa postupne uzdravujú. Láska plodí lásku, aj keď nie vždy je opätovaná. Napriek tomu k uzdraveniu vzťahov nevedie iná cesta než cesta lásky a milosrdenstva.
Každý, kto skúsi život s Bohom, zažije mimoriadnu Božiu veľkorysosť, odpustenie aj milosrdenstvo. On vidí naše chyby, ale dáva nám šancu, aby sme ich videli aj my a s jeho pomocou sa snažili od nich odpútať. Odpúšťa nám veľkoryso – v takej miere, ktorú nedokážeme ani pochopiť. Želá si, aby sme konali rovnako ako on.

Ježišu, pomôž mi žiť tak, aby ľudia okolo mňa cítili Tvoj vplyv, Tvoje odpustenie a chválili Ťa. Ďakujem Ti.

Bohumila Fürstová