Veď ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh skrze Ježiša privedie spolu s ním aj tých, čo zosnuli.

1Tes 4,14

Trikrát v roku sa celý Izrael schádzal k slávnostnej bohoslužbe, ktorá sa konala vo svätostánku. Miestom týchto zhromaždení bolo za istý čas Šílo, neskôr sa ním stal Jeruzalem.

Prvá z týchto slávností, slávnosť nekvasených chlebov, sa začala dojímavým obradom, ktorý mal všetkým pripomenúť nielen vyslobodenie z egyptskej poroby, ale naznačiť aj budúcu obeť Ježiša Krista. Keď sa Spasiteľ obetoval na Golgote, Veľká noc stratila svoj zmysel a namiesto nej sa slávila Večera Pánova ako spomienka na udalosť, ktorú zobrazovala Veľká noc.

Keď ľudia na Veľkú noc prichádzali do Jeruzalema, vzali so sebou aj prvé klasy. Tento snopok prvotín obracali pred Hospodinom ako obeť vďaky. Len potom mohli použiť aj ostatné obilie a zviazať ho do snopov. Snopok obetovaný Bohu predstavoval žatvu.

Kristus vstal z mŕtvych ako prvotina tých, čo zosnuli. Bol skutočným snopkom prvotín a vstal z mŕtvych v deň, keď mal byť snopok predložený Hospodinovi. Predstavoval prvotinu onej veľkej duchovnej žatvy, ktorá sa pozbiera pre Božie kráľovstvo. Jeho vzkriesenie je predobrazom a zárukou zmŕtvychvstania všetkých spravodlivých mŕtvych. (PP 405, TV 549; PP 539, DA 785)

Láskavý Bože, ďakujeme za vyslobodenie z poroby hriechu a nádej na vzkriesenie a večný život.