Ježiš mu odpovedal: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma. Keď mládenec počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok. Evanjelium podľa Matúša 19,21.22

Je ľahké vyvodiť z týchto veršov nesprávny záver. Problémom mladého muža neboli peniaze samotné, ale láska k peniazom.
Ježiš pri svojom stretnutí s bohatým mládencom neodsudzuje bohatstvo kategoricky. Nič podobné predsa nežiadal od Nikodéma, Zacheja ani od ďalších zámožných mužov, s ktorými sa stretol. No pre bohatého mládenca predstavovalo bohatstvo nebezpečenstvo. Stalo sa mu modlou, vecou, ktorá ho oddeľovala od Boha.
Halford Luccock poukázal na to, že „Ježiš nevyvyšoval chudobu ako požiadavku alebo ideál. Ježiš, ako dobrý lekár, neliečil všetkých pacientov rovnako. Hľadel na nich s porozumením a láskou, ktorá ich vnímala ako osobnosti so zvláštnymi potrebami. Potom im predpísal liek, ktorý ich mal oslobodiť od toho, čo im bránilo vojsť do nebeského kráľovstva. V prípade tohto mládenca to bolo bohatstvo.“
U každého z nás to môže byť niečo iné. Všetci však musíme splniť rovnakú požiadavku – odovzdať Bohu to, kým sme a čo máme, aby sa stal skutočným Pánom nášho života.
Keď čítam príbeh o bohatom mládencovi, spomeniem si na iného zámožného mladého muža, ktorý zareagoval úplne inak. Obidvaja mali moc, postavenie a peniaze. Obidvaja dostali pozvanie nasledovať Ježiša. Obidvaja sa museli rozhodnúť, či sa vzdajú svojej minulosti. Ale každý z nich zareagoval úplne odlišne.
U Pavla vidíme, ako mohol bohatý mládenec skončiť, keby svoje obdarovanie použil pre Boha. On sa však rozhodol použiť svoj dar pre seba.
Apoštol Pavol neskôr napísal, že „koreňom všetkého zla je láska k peniazom“. (1 Tim 6,10) Prostriedky, ktoré sú ľudia ochotní investovať správnym spôsobom, môže Boh použiť vo svojom diele a na pomoc núdznym.
Bohatstvo je klamlivé. Môže byť kliatbou alebo požehnaním. Podobne ako pri ostatných daroch aj v tomto prípade platí, že len na nás záleží, ako s ním naložíme.