Had bol najľstivejší zo všetkých poľných zvierat, ktoré utvoril Hospodin, Boh. Povedal žene… Prvá kniha Mojžišova 3,1

Prihovorilo sa vám niekedy nejaké zviera? Mne iba naša andulka, ktorá vedela povedať niekoľko slov. Samozrejme, nemám na mysli iba zdvorilostný pozdrav a pár slov, ale nejaký zmysluplný rozhovor.
Našu biblickú pramatku oslovil v raji jedného dňa had, podľa textu „zviera najľstivejšie zo všetkých poľných zvierat“. Bol síce najľstivejší, ale nebol múdry (hebrejsky chochma). No jeho prejav bol taký presvedčivý, že žena sa na tom nebezpečnom mieste zastavila.
Had tu symbolizuje zlo, pričom podľa niektorých sa podobal na bájneho draka. To, ako ten had vyzeral, nie je dôležité. Podstatné je, že diablova prefíkanosť je opakom „chochmy“, múdrosti založenej na rešpekte pred Bohom.
Zvedavosť a túžba poznať nepoznané či tajomné otvárajú naše vnútro zlu. Diabol sa nás snaží priviesť na miesto, kde nie sme v bezpečí. Chce nás presvedčiť, že cesta k šťastiu nie je múdrosť, ale jeho prešibanosť.
Prečo to robí? Pretože Bohu závidí úctu, ktorú mu prejavuje celý vesmír. Aj on túži po rovnakom rešpekte. Vesmír ho však odhalil, preto sa pokúša získať rešpekt aspoň na planéte Zem.
O moju pozornosť súperí múdrosť s chytrosťou a iba ja si musím vybrať, koho budem rešpektovať – či hada, alebo Stvoriteľa.

Bože, pomôž mi odolať každej zlej túžbe, aj keby za ňou bol hovoriaci had. Svoje šťastie chcem stavať na úcte voči Tebe, svojmu Stvoriteľovi. Bože, aj dnes prosím o „chochmu“.