On to počul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ Matúš 9,12.13

Zaujímavý príbeh. Ježiš dôjde za colníkom a hovorí: „Nasleduj ma.“ Ten zamkne colnú búdku, odovzdá kľúče šéfovi a ide za Ježišom, aby ho nasledoval. A to je celé. Pri prvom čítaní si človek povie, že tam musí niečo chýbať. Veď predsa nie je možné, aby Ježiš prišiel za colníkom, vyzval ho k nasledovaniu a on sa zobral, šiel a nasledoval ho. Musel tomu predsa predchádzať dlhý proces rozhodovania, musel mať čas na to, aby sa za to modlil a aby premýšľal. Nemal Ježišovi povedať, nech sa mu ozve o mesiac či o dva a potom mu dá odpoveď? A čo keď nie, čo keď on skutočne zavrel tú colnú búdku, kľúče odovzdal šéfovi a išiel za Ježišom? A zase sa v našej hlave vynorí myšlienka, že nie, že takto to predsa nechodí. A čo keď áno! Čo keď to urobil a pozval Ježiša na večeru? A k tomu veľa priateľov, aby tiež večerali s Ježišom. A tak sa tam na vtedajšie pomery zišla naozaj podivná spoločnosť zvláštnych ľudí, ktorých fascinuje Ježiš a ktorí ho chcú nasledovať.
Sám seba sa pýtam, chcem večerať s Ježišom, hoci tam spolu so mnou, hriešnym človekom, bude veľa ďalších hriešnych ľudí? Alebo chcem stáť vo dverách a pozerať sa, kto by tam podľa môjho súdu mal alebo nemal byť?

Bože, daj aby som sa nikdy nestal príliš spravodlivý.

Tomáš Harastej