Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. Keď prišiel čas večere, poslal svojho sluhu, aby oznámil pozvaným: „Poďte, už je všetko pripravené.“ No naraz sa všetci začali vyhovárať… Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: „Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!“

Luk 14,16–21

Podobenstvom o veľkej večeri Kristus predstavil požehnania evanjelia. Jeho ponuka nie je o nič menšia než on sám. Pripravenou slávnosťou im Boh ponúkol najväčší dar, ktorý nebo môže poskytnúť. On je „ten chlieb života, ktorý zostúpil z neba“.

Všetci pozvaní však prejavili podivnú ľahostajnosť a každý sa začal vyhovárať. Žiadna z týchto výhovoriek nezodpovedala pravde. Naplno ich zamestnávali vlastné záujmy.

Hostiteľ preto zavolal chudobných a hladných, ktorými ostatní ľudia pohŕdali a odvracali sa od nich. Títo ľudia však nikdy nie sú takí zlí a úbohí, aby Boh na nich zabudol a prestal ich mať rád. Najväčší hriešnici sú predmetom jeho najhlbšej lásky a súcitu.

Boh dal človekovi všetko a žiada od neho, aby uprednostnil Božiu službu pred sebeckými záľubami. Boh nemôže prijať rozdelené srdce. Ak sa venujeme iba pozemským veciam, nemôžeme sa odovzdať Bohu. Dovoľme, aby nás viedol a spoločenstvo s ním si vážme nad každé pozemské priateľstvo. (KP 172–175; COL 222–226)

Láskavý Pane, uvedomujeme si, že príliš často sa venujeme pozemským veciam. Prosíme preto o nové srdce.