Choď, jedz v radosti svoj chlieb, pi svoje víno s dobrou mysľou, lebo Boh si dávno obľúbil tvoje konanie. (Kaz 9,7)

Pred Vianocami 2013 som so záujmom sledovala zaujímavú reláciu s Karlom Gottom. Ako vojnové dieťa rozprával o tom, ako prežíval hlad. Jeho najčastejším jedlom bol chlieb nadrobený do melty. Nevedel, ako chutia jedlá z mäsa, rôzne ovocie alebo maškrty.
Keď sa spýtal mamy, ako chutí to či ono, hovorievala mu: „Aj ty to raz ochutnáš.“
Čas plynul a on naozaj ochutnal veľa dobrých jedál. Dodnes však nezabudol na vojnové roky hladu a biedy. Povedal: „Som veľmi vďačný za jedlo, ktoré máme. Vychutnávam si to a veľmi si vážim, že sa môžeme dosýta najesť. Pretože to, čo dnes je, zajtra byť nemusí. A ja pred jedlom vždy ďakujem zaň Bohu…“
Od slávneho a bohatého človeka, ako je Karel Gott, bolo toto vyznanie neuveriteľne dojemné. Nemali by sme aj my ďakovať Pánu Bohu za to, že sa môžeme dosýta, v pokoji, bez pomoci iných dobre najesť a napiť? To všetko sú Božie dary, bez ktorých by sme nemohli žiť. Buďme teda vďační, pretože – ako povedal maestro – čo dnes je, zajtra byť nemusí…“

Pane Bože, každý kúsok jedla je dar od Teba. Lebo si to Ty, kto stvoril rastliny pre našu obživu, kto dáva slnečný svit a vlahu, aby mohli rásť. Si to Ty, kto stvoril stáda dobytka, vodu na pitie. Si úžasný Boh! Milujem Ťa aj kvôli všetkým darom vrátane jedla, ktoré nám dávaš…

H. M.