Pamätajte na tých, čo vás viedli a hlásali vám Božie slovo. Dobre si všímajte, aký bol ich odchod zo života a spôsob žitia a napodobňujte ich vieru. (Žid 13,7)

Prvú časť detstva som prežil v evanjelickej rodine. Otec každý deň študoval Písmo sväté. Aj vďaka Biblii či ľuďom, ktorí jej verili a prichádzali s jej posolstvom do mojej rodnej obce Východná, začal môj otec navštevovať skupinku adventistov. Bolo to v časoch, keď komunisti v našej krajine postavili túto cirkev mimo zákon. Bohoslužby sa konali v našich domovoch a v lese medzi Východnou a Pribylinou, kde sme sa stretávali aj s veriacimi z tejto obce.
Mal som šesť rokov a viera môjho otca v Božie slovo a v Pána Ježiša ma veľmi priťahovala. S otcom sme sa často rozprávali o novej zemi, o druhom príchode Pána Ježiša aj o tom, že problém zla na našej planéte bude čoskoro vyriešený. Príklad môjho otca ovplyvňoval moje rozhodnutia a svoju rolu zohrali aj zážitky, ktoré sme spolu prežívali.
Ako chlapec som potreboval kamarátov, ich rady a povzbudenia. Tie som našiel u svojich dvoch bratoch, ktorí boli desať rokov starší. Pochopiteľne, stali sa mi vzorom.
Nenahraditeľné miesto v tomto období mali aj kazatelia, ktorí ma viedli a pomohli mi v mojom rozhodovaní odovzdať svoj život Bohu. Boli to bratia V. Kohút a T. Nechuta.
V oblaku svedkov, ktorí boli pre mňa skutočnými príkladmi, kamarátmi, vodcami aj duchovnými otcami, boli bratia Šustek, Sládek, Bárta a Štefanec. Vedeli mi vždy poradiť a povzbudiť ma a som za nich Bohu nesmierne vďačný. Tí všetci zanechali v mojom živote nezmazateľnú stopu. Posúvali ma bližšie k Ježišovi, preto majú v mojom srdci miesto aj dnes, keď už nežijú. Aj vďaka nim mohol Boh do môjho srdca zasiať semeno svojho slova. Rovnaké slovo mohlo potom skrze mňa ovplyvniť ďalších mladých ľudí, ktorí sa rozhodovali, ktorým smerom sa majú v živote vydať.
„Preto aj my, obklopení takým veľkým zástupom svedkov, odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou. Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. Miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala, pretrpel muky na kríži, pohrdol potupou a teraz sedí po pravici Božieho trónu.“ (Žid 12,1.2)
Ďakujem Bohu za oblak svedkov, za všetkých mužov viery, ktorí usmerňovali môj život.

Ďakujem Ti, Pane Ježišu, za oblak svedkov. Vďaka, že si mi vždy rozumel a naplánoval naplnenie mojich potrieb.

Ján Greš