Keď dobre vyzbrojený muž stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on a premôže ho, ten mu odoberie zbraň, na ktorú sa spoliehal, a korisť rozdelí. Kto nie je so mnou, je proti mne; a kto so mnou nezhromažďuje, rozhadzuje.

Lukáš 11,21–23

Pri čítaní evanjelií sa opakovane stretávame so základnou otázkou: „Čomu chcem vo svojom živote venovať čas? Čo je mojou prioritou?“ Naša hriešna prirodzenosť nás zvádza k tomu, aby sme sa snažili „nahrabať si“ čo najviac.

Začína sa to nenápadne. Najprv chceme zabezpečiť seba. Ak sa nám to podarí, na rade sú naše deti a možno aj na naše vnúčatá. Vždy máme motiváciu pracovať viac a usilovnejšie. Zakaždým sa pred nami objaví niečo a my veríme, že keď to dosiahneme, tak… A potom sa ukážu ďalšie a ďalšie dôvody, prečo by sme mali pokračovať v zhone a zhromažďovaní pozemských, teda pominuteľných pokladov.

Múdry človek podľa Ježiša koná inak. Všetko, do čoho sa púšťa, najprv prediskutuje so Stvoriteľom. Len tak si môže byť istý, že to, čomu venuje svoj čas, má zmysel. Len tak si môže byť istý, že všetko, čo robí, sa jedného dňa na konci života nerozplynie ako para nad hrncom. Ježiš radí všetkým múdrym, aby žili v „tieni silnejšieho“ a „zhromažďovali“ s ním, nie aby sa naháňali za pokladmi tohto sveta.

Čas a úsilie, ktoré sa rozhodnem venovať Stvoriteľovi, sa mi výhodne zhodnotí – výnosom tejto investície je istota občianstva v nebeskom kráľovstve a večný život v jeho prítomnosti.