Achíš si zavolal Dávida a povedal mu: „Akože žije Hospodin, si statočný a bol by som rád, keby si sa so mnou zúčastňoval na vojenských výpravách. Lenže kniežatám sa nepozdávaš. Vráť sa teda a choď v pokoji.“

1Sam 29,6.7

Medzi Izraelom a Filištíncami sa znova schyľovalo k vojne. Saul sa dozvedel, že Dávid je so svojimi stúpencami na strane Filištíncov.

Keď sa obe vojská pripravovali na boj, Izajov syn bol vo veľmi tiesnivej situácii. Predpokladalo sa, že bude bojovať na strane Filištíncov. Keby však počas boja určené miesto opustil, bol by to prejav zbabelosti a zrady voči Achíšovi, ktorý ho chránil a dôveroval mu. No Dávidovi ani nenapadlo bojovať proti Izraelu. V tom prípade by sa stal zradcom vlastnej krajiny, nepriateľom Boha i jeho ľudu. To by mu navždy znemožnilo prístup na trón Izraela.

Dávid si musel uvedomiť, že sa vydal nesprávnym smerom. Preňho by bolo bývalo oveľa lepšie, keby bol hľadal útočisko v pevnostiach Božích vrchov, než medzi úhlavnými nepriateľmi. Boh však vo svojom veľkom milosrdenstve nepotrestal tento omyl svojho služobníka. Dávid sa síce prestal opierať o moc zhora a uchýlil sa z cesty bezvýhradnej čestnosti, no svojím srdcom zostal Bohu verný.

Božím prozreteľným riadením filištínske kniežatá protestovali proti prítomnosti Dávida a jeho druhov v ich armáde a kráľ poslal Dávida domov. (PP 512.523; PP 675.690)

Milosrdný Bože, z celého srdca ďakujeme, že nám pomáhaš aj v problémoch, do ktorých sa dostaneme vlastnou vinou.