Všetko, čo tvoja ruka nájde k práci, urob podľa svojej sily, lebo niet práce ani uvažovania, ani poznania a múdrosti v podsvetí, do ktorého ideš. Kazateľ 9,10

Patrím k ľuďom, ktorých priťahujú záhady a tajomno. Samozrejme, mám množstvo otázok, na ktoré sa ťažko hľadá odpoveď. Jednou z nich je otázka, čo bude po smrti.
Šalamún ponúka odpoveď každému, kto rozmýšľa o tom, čo s nami bude po smrti. Už predtým napísal, že „živý pes je na tom lepšie ako mŕtvy lev“. Prečo? Aj na to odpovedá: „Živí totiž vedia, že umrú, mŕtvi nevedia vôbec nič…“
Ako to teda vyzerá v hrobe? Existuje niečo po smrti? Podľa Šalamúna niet v ríši mŕtvych, kam sa každý z nás uberá, nijaká „práca ani uvažovanie, ani poznanie, ani múdrosť“. Tak to podľa neho vyzerá v hrobe.
Každý, kto žije bez Boha, musí počítať s tým, že bez neho aj zomrie. Keď naposledy vydýchne, na svojom osude už nič nezmení, pretože ríša mŕtvych je ríša bez života.
Inak sú na tom tí, čo žijú s Bohom. Taktisto síce zomrú a zostúpia do ríše mŕtvych, ale dlho tam nezostanú. Ježiš sľúbil, že ich z nej vyslobodí a potom vezme do svojho kráľovstva, v ktorom „už viac nebude smrť ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo“. (Zj 21,4)
Také je tajomstvo ríše mŕtvych. Záleží len na mne, či v nej naveky uviaznem, alebo ma z nej Boh vyslobodí.

Bože, viem, že jedného dňa sa ocitnem v hrobe. Verím, že splníš svoj sľub a vzkriesiš ma z ríše smrti do života v Tvojom kráľovstve.