Veď aj naši telesní otcovia boli prísnymi vychovávateľmi a vážili sme si ich. Vari sa nepodriadime omnoho viac Otcovi duchov, aby sme mali život? Otcovia nás krátky čas vychovávali prísne a tak, ako sa im to videlo dobré, no on nás vychováva pre naše dobro, aby sme mali účasť na jeho svätosti. Pravda, nijaká prísna výchova v tejto chvíli sa nezdá radostná, ale trpká; neskôr však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila. List Hebrejom 12,9-11

Kristovým najväčším prianím je zbaviť ľudstvo nadvlády satana. Skôr však, ako nás vyslobodí z vonkajšej satanovej tyranie, musí zlomiť jeho moc v nás. Pán dopúšťa na nás skúšky, aby nás očistil od svetského zmýšľania a sebectva a aby našu povahu zbavil všetkých nekresťanských čŕt. Dopúšťa, aby sme prechádzali tiesnivými údoliami súženia a v nich lepšie poznávali Otca a Ježiša Krista, ktorého poslal, aby sme úprimne zatúžili po očistení od hriechu. Len tak môžeme vyjsť zo skúšky čistí, dokonalejší a šťastnejší. Neraz vstupujeme do pece súženia plní sebectva. Keď trpezlivo prejdeme skúškou, budeme vyžarovať Božiu povahu. Len čo utrpenie splní tento cieľ, Boh dá „tvojej spravodlivosti vyjsť ako svetlu, a tvojmu právu ako jasnému poludniu“. (Ž 37,6)
Pán neprehliada modlitby svojho ľudu, toto nebezpečenstvo nehrozí. Hrozí však možnosť, že skúšky a pokušenia ochromia odvahu veriacich a oni sa prestanú modliť. (COL 174.175; KP 135.136)

Bože, priznávame, že sme plní zla a sebectva. Nepáči sa nám v údolí súženia. Pomôž nám vydržať, a napriek všetkému Ti dôverovať.