Dávid povedal Ebjatárovi: „Nesiem zodpovednosť za všetkých členov tvojej rodiny. Zostaň pri mne a neboj sa!“

1Sam 22,22.23

Dávid utiekol do mesta Nób, kde slúžil veľkňaz Achímelech. Kňaz bol udivený, keď uvidel Dávida. Spýtal sa ho, čo ho k nemu privádza. Mladý muž v obave, že môže byť odhalený, sa v tiesni uchýlil ku klamstvu. Tým však prejavil nedostatok viery v Boha a svojím hriechom pripravil veľkňaza o život. Dávid sa z tejto skúsenosti poučil. Práve pri nej si uvedomil, aký je slabý a ako sa musí stále utiekať k Bohu.

Boh žiada, aby sa jeho ľud ani v najväčšom nebezpečenstve neodchyľoval od pravdy. Každý chybný krok Božích detí je dôsledkom nedostatku viery. Ak nás zahaľujú tiene, ak nemáme potrebné svetlo a strácame smer, musíme sa utiekať k Bohu; tam na konci tmy je svetlo. Keby bol myšlienky odpútal od tiesnivej situácie, v ktorej sa nachádzal, a keby bol myslel na Božiu moc a na Boží majestát, mohol nájsť pokoj aj uprostred tieňov smrti.

Útrapy, ktoré Dávid prežíval, neboli zbytočné a nezostali bez úžitku. Boh ho tým učil poslušnosti, ktorú si musí osvojiť, ak chce byť múdrym vojvodcom, spravodlivým a milosrdným kráľom. (PP 497–499; PP 656–658)

Pane, ďakujeme, že aj nás učíš poslušnosti a že k tomu používaš aj naše chyby a zlyhania.