Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými. Zjavenie 22,21

Prvého januára sme spolu premýšľali o tom, akú úlohu malo na počiatku všetkého Slovo – Boh – Ježiš Kristus. Hoci sa to nezdá, dnes tento ročný „seriál“ zamyslení inšpirovaný Bibliou spolu končíme.
Myslím si, že nie náhodou sa celá Biblia končí „milosťou“. Mnohí veria, že nebo a večnosť si zaistia svojím vzorným životom alebo dobrými skutkami.
Apoštol Ján prežil s Ježišom tri roky jeho pozemskej služby. Ježiš sa mu zjavoval aj počas vyhnanstva na ostrove Patmos. Keby sa mohol niekto odvolávať na svoj vzorný život a množstvo dobrých skutkov, určite by to bol Ján. Napriek tomu v poslednej vete svojej knihy praje všetkým milosť. Všetkým, teda aj sebe. Aj on sa spolieha na Ježišovu odpúšťajúcu milosť.
Za nami je ďalší rok a my môžeme bilancovať. Určite nájdeme množstvo vecí, na ktoré sme hrdí a ktorými by sme sa dokonca mohli pochváliť. Určite sa však stali aj udalosti, na ktoré nie sme pyšní. Preto by sme mali byť vďační za túto poslednú vetu Biblie, lebo aj ona je zárukou toho, že sa môžeme znovu spoľahnúť na Boha a jeho milosť.
Počas roka sme prešli dejinami našej planéty od počiatku cez hriešnu minulosť… Pred nami je nový začiatok, po ktorom už nebude žiadny koniec. Naša „večnosť“ stojí a padá s Ježišovou milosťou. Verím, že ju prijmete. Prostredníctvom nej sa raz všetci stretneme v Božom večnom kráľovstve.

Pane Ježišu, sľúbil si, že sa vrátiš, aby si aj na našej planéte nastolil kráľovstvo lásky a milosti. Teším sa, že svoj sľub čoskoro splníš.