Saul povedal: „Zhrešil som. Vráť sa, syn môj Dávid! Už ti neublížim, lebo si si dnes vážil môj život. Veru nerozvážne som konal a veľmi som sa mýlil.“

1Sam 26,21

Dávid aj druhýkrát ušetril život svojho panovníka. Saula to hlboko dojalo a ešte pokornejšie priznal svoju chybu. Izajov syn však neveril, že by sa aj toto kráľovo náladové vyznanie nezmenilo. Prestával dúfať, že sa so Saulom niekedy zmieri. Keďže sa nechcel stať obeťou kráľovej nenávisti, rozhodol sa nájsť si nové útočisko v krajine Filištíncov. So šesťsto mužmi, ktorým velil, odišiel k Achíšovi, kráľovi Gatu.

Keď Dávid dospel k záveru, že Saul svoj vražedný zámer splní, nebolo to podľa Božej vôle. Aj keď ho Saul chcel pripraviť o život, Hospodin nezabudol Dávidovi zabezpečiť kráľovstvo. Boh uskutočňuje svoje zámery, ktoré sa ľuďom javia ako tajuplné. Človek nemôže chápať Božie cesty; vidí len zovňajšok. Skúšky, ktoré Boh naňho dopúšťa, pokladá za niečo odporné, čo mu má len ublížiť. Aj Dávid videl len zovňajšok a zo zreteľa strácal Božie zasľúbenie. Začal pochybovať, že zasadne na trón. Dlhotrvajúca skúška mu unavila vieru a vyčerpala jeho trpezlivosť.

Aj keď Dávid neprestal Boha ctiť a Božiemu dielu zostal verný, predsa len vieru v Boha zamenil za osobnú bezpečnosť, čím poškvrnil svoju úprimnosť a vernosť, ktorú Boh vyžaduje od svojich služobníkov. (PP 509.510; PP 671–673)

Pane Ježišu, aj my strácame v skúškach vieru a trpezlivosť. Prosím, odpusť nám.