V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi. Lukáš 6,12.13

Táto stať evanjelia nám hovorí o dôležitej Ježišovej črte. Skôr než urobil nejaké vážne rozhodnutie, modlil sa. Rozprával sa s nebeským Otcom. Môžem si byť istý, že to nebol narýchlo „odmodlený“ Otče náš. „…a strávil celú noc v modlitbe s Bohom“. Tieto slová mi ukazujú, ako veľmi Ježiš „závisel“ od svojho Otca, ako sa s ním radil a nikdy neurobil závažné rozhodnutie bez rozhovoru s ním. Ježiš odo mňa nežiada, aby som sa zakaždým modlil ako on celú noc alebo prekľačal celé hodiny. Možno na začiatok stačí vedomie, že ak túžim riešiť s Bohom závažné rozhodnutia, potrebujem si na to nájsť čas a nielen veľa hovoriť, ale hlavne sa naučiť počúvať ho. Úprimne môžem povedať Bohu, nech usmerňuje moje kroky tak, aby sa moja modlitba stávala rozhovorom, počúvaním, a nie „dirigovaním“, vnucovaním mojich pravidiel Bohu. Aj dnes sa môžem učiť celý deň žiť v Jeho prítomnosti. Skrátka, do všetkého pôjdeme spolu. Nerozdelím deň na čas, keď musím najskôr pracovať a až potom slúžiť jemu. Aj pracovať budem s ním a pre neho, v jeho stálej prítomnosti a v tichom rozhovore s ním. Ježiš mi ukazuje, ako riešiť situácie, ktoré život prináša. Najúčinnejšie v Jeho blízkosti. A tak ani dnes sa nemusím viac modliť, stačí ak sa neprestanem „modliť“.
„Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“ (1. Tesaloničanom 5,17)