Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej žene a budú jedno telo. Prvá Mojžišova kniha 2,24

„Na vzťah predsa nepotrebujeme papier,“ počúvam v poslednom čase stále častejšie. A nehovoria to len nejakí pubertiaci v internáte.
Náš deň s veľkým D, keď sme boli s manželom zosobášení, zavládol pred viac ako 34 rokmi. Prečo zosobášení? Prečo nám nestačilo naše odovzdanie sa medzi štyrmi očami? Len kvôli zvyku, aby nás neohovorili? Alebo len preto, že som azda chcela byť všetkými obdivovanou nevestou? Akú úlohu hrala naša túžba po Božom požehnaní? A čo naša túžba, aby sme boli konečne a oficiálne vnímaní ako tí, čo k sebe neoddeliteľne patria?
Už je to veľmi dávno, aby som dnes presne povedala, ako boli argumenty, ktoré viedli k rozhodnutiu uzavrieť sobáš, zoradené podľa dôležitosti. V každom prípade to bola naša verejná vzájomná zmluva oddanosti, ktorú bolo potrebné potvrdzovať v každom dni nasledujúcom po svadbe. Prečo? Pretože pod slovom oddanosť rozumiem spoločné stolovanie, žitie v tej istej izbe, vzájomné nasmerovanie života, určovanie spoločných čiastkových cieľov, prijímanie partnerovej rodiny, podpora v čase tiesne a problémov… To je podľa môjho názoru chrám oddanosti v manželstve, ktoré nám Pán Boh venoval.

Pane, pôvodca vzťahu oddanosti, Ty vieš, akých má dnes oddanosť nepriateľov v celej spoločnosti. Vďaka, že Ty si nielen príkladom, ale aj podporovateľom našej vzájomnej oddanosti.

Marcela Fürstová