Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. Ježiš ich však zavolal k sebe a povedal: Viete, že vládcovia panujú nad národmi a mocnári ich utláčajú. Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa chce stať medzi vami veľkým, bude vaším sluhom. Kto sa chce stať medzi vami prvý, bude vaším otrokom. Ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a dať svoj život ako výkupné za mnohých. Mat 20,24-28

Jakubova a Jánova matka prosila Ježiša, aby jej synom zaistil vo svojom kráľovstve status VIP, aby jeden sedel po jeho pravici a druhý po ľavici. Nie je to skromné želanie, však? Ale čo neurobí dobrá mamička pre svoje deti? Ako sa na to pozerali ostatní učeníci? „Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. Ježiš ich však zavolal k sebe a povedal: Viete, že vládcovia panujú nad národmi a mocnári ich utláčajú. Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa chce stať medzi vami veľkým, bude vaším sluhom. Kto sa chce stať medzi vami prvý, bude vaším otrokom. Ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a dať svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mat 20,24-28) Poznáte niekoho, kto ako dieťa netúžil po tom, aby bol čím skôr veľký? Keď sa jedného malého chlapca spýtali, čím bude, keď vyrastie, odpovedal: „Poručík!“ Chceli vedieť prečo. Zistili, že by chcel byť silným a mocným šéfom, aby mohol všetkým rozkazovať a oni ho museli poslúchať.
Keď som chodil do siedmej triedy, starší brat hral v basketbalovej lige. Keď som videl, ako dobre hrá a aký má u spoluhráčov aj súperov rešpekt, rozhodol som sa, že raz budem ako on. Chcel som, aby ma ľudia obdivovali rovnako ako môjho brata. Začal som trénovať, cvičiť, behať, posilňovať…
Aj učeníci túžili po veľkosti. Mali svoju predstavu, ktorá sa veľmi podobala tej, akú mal onen malý „poručník“. Ježiš však uvažoval inak. V Evanjeliu podľa Jána nachádzame dôkaz toho, že jeho slová neboli len teóriou. „Ježiš, vedomý si toho, že Otec mu dal všetko do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od večere, odložil si vrchný odev, vzal si zásteru a opásal sa. Potom nalial do umývadla vodu a začal umývať učeníkom nohy a utierať ich zásterou, ktorou bol opásaný. Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. Ten mu povedal: Pane, ty mi chceš umývať nohy? Ježiš mu odpovedal: Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale neskôr pochopíš.“ (Ján 13,3-7) Kráľ celého vesmíru sa dobrovoľne stáva tým, kto sa ako posledný otrok skloní, aby umyl nohy Dvanástim. Učeníci sa zatiaľ dohadujú, kto z nich by mal túto podradnú prácu urobiť. Nikto z nich sa na ňu totiž necítil dosť „malý“.
Dokonca ani Peter, ktorý má vždy pohotovú odpoveď, nie je schopný pochopiť, čo sa deje. Najprv sa bráni, potom chce, aby ho Ježiš umyl celého. Nakoniec poslúchne. Nechá si umyť len nohy. Verí, že raz pochopí. Apoštol Pavol o Bohu, ktorý sa nebojí slúžiť, napísal: „On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí.“ (Fil 2,6.7) Svoju úlohu služobníka vykonáva Ježiš tak spoľahlivo a presvedčivo, že dodnes majú mnohí problém uveriť tomu, že Ježiš je Boh.

Pane, ďakujem, že odo mňa nečakáš veľké veci. Ja môžem tiež slúžiť a na to nepotrebujem nijaké výnimočné schopnosti. Stačí, keď moje srdce naplní Tvoja láska.