Judský kráľ, ktorý vládol v rokoch 788 až 735 pred n. l. Označovaný je aj ako Azarja (Azariáš).

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 2. Kráľov 15,1–7; 2. Kroník 26,3–23

Počas svojej vlády bol kráľ Uzzija (Uziáš) pomerne úspešný. „Povesť o ňom sa rozšírila ďaleko, lebo sa mu dostalo predivnej pomoci, takže sa stal mocným.“ (2Krn 26,15) Spočiatku sa mu dostalo uznania aj za jeho dôveru v Boha. „Robil to, čo Hospodin uznáva za správne.“ (verš 4) K tejto poznámke však autor dodáva: „Kým hľadal Hospodina, doprial mu Boh úspech.“ (verš 5)

Žiaľ, „keď sa stal Uzzija mocným, natoľko spyšnel, že ho to zahubilo“. (verš 16) Uzzija určite vedel, že nesmie vstúpiť do svätého chrámu a sám páliť kadidlo na oltári. Ako úspešný kráľ si však myslel, že je nad Božím zákonom. Veľmi sa nahneval, keď sa ho kňazi snažili presvedčiť, že to, čo robí, je neprípustné. V tej chvíli zasiahol Boh a Uzziju potrestal – „objavilo sa mu na čele malomocenstvo“. Pravdepodobne nešlo o malomocenstvo, aké poznáme dnes, ale tiež vyžadovalo úplnú izoláciu od spoločnosti a bolo smrteľné. Až do smrti musel všetky vládne záležitosti vybavovať jeho syn Jotám.

Ponaučenie z príbehu o Uzzijovi je úplne jasné. Nikto sa nemôže stavať nad zákon – a ignorovať pokyny, ktoré dal Boh.

Všemohúci Otče, chráň nás pred pýchou, ktorá sa nás snaží presvedčiť, že môžeme ignorovať Tvoje zákony.