Nech ťa Hospodin požehná a nech ťa ochráni! Nech Hospodin rozjasní nad tebou svoju tvár a nech ti je milostivý! Nech Hospodin obráti svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj! Numeri 6,24−26

Pani učiteľka matematiky vchádza do triedy a na katedru odhadzuje hromadu našich polročných písomiek. Zamračená tvár naznačuje, že priemer matematického IQ našej triedy sa drží pomerne nízko. Pani učiteľka nás hodnotí jedného za druhým. Je to „skvelá“ učiteľka, pri každom žiakovi nájde niečo, čím ho môže zosmiešniť. Ja som si síce vypočul pár poznámok o svojej mentálnej nedostatočnosti, ale výsledná známka bola pre mňa celkom znesiteľná a dúfal som, že bude aj pre mojich vzácnych rodičov. Nebolo to ktovie čo, ale prežili sme…
Ďalšia hodina a ďalšie hodnotenie, iná pani učiteľka. Ani v slovenčine naša trieda nelámala vzdelanostné rekordy a ani tu nezneli žiadne oslavné verše. Učiteľka nikoho nešetrí, je tvrdá a nezjednáva. Napriek tomu je to v niečom iné. Nikto sa nebojí výsmechu, nikto ho ani nečaká. Táto dáma je jednoducho iná. Už je to viac ako päťdesiat rokov, a napriek tomu mi zostávajú spomienky na hodnotenia, zdanlivo podobné a predsa také iné.
Ešte pár dní a je tu koniec roka, inak úplne nepodstatný dátum. Je to len fikcia, keď niečo len zdanlivo uzatvárame a hodnotíme. Pred nami je však čas, keď raz uzavrieme svoj život a Pán bude hodnotiť, ako sme to tu viedli. Aký sudca je náš Pán? Akú tvár k nám asi obráti?

Jedinou našou skutočnou nádejou je súd pred tvárou Hospodina.

Marek Škrla