Volali: „Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ On však odpovedal: „Hovorím vám: Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.“

Lukáš 19,38–40

Konečne nastala chvíľa, na ktorú sa všetci tešili. Ježiš sa blíži k bránam Jeruzalema. Ľudia pred ním rozprestierajú na cestu svoje plášte. Mesiáš prichádza na osliatku presne podľa proroctva.

Ľudia ho vítajú ako kráľa. Farizejom v dave sa to nepáči. Takého Mesiáša odmietajú. Nezodpovedá totiž ich predstavám. Namiesto toho, aby sa s nimi priatelil, stretáva sa s hriešnikmi, mýtnikmi a obyčajnými ľuďmi. Niečo také v ich kruhoch nie je prípustné.

Trápi ich ešte jedna vec. Zástup sprevádzajúci Ježiša sa zväčšuje a je čoraz hlučnejší. Už je ťažké povedať, čo sa deje. Počuť len výkriky na oslavu nového kráľa. Ak by to počuli rímski vojaci, miestna posádka by mohla zasiahnuť a bol by z toho masaker.

Farizeji preto žiadajú Ježiša, aby zakročil. Ježiš hovorí, že už je neskoro. Nastala chvíľa, pre ktorú zostúpil do nášho sveta. Blíži sa zlomový bod v histórii zeme. Mesiáš sa nestane židovským kráľom a nevyženie Rimanov. Zomrie na kríži a na tretí deň vstane z mŕtvych. Porazí diabla a jeho spojenca – smrť. To je sloboda, ktorú prináša Mesiáš.

Boh má plán, ako zachrániť našu planétu Zem. Všetko má svoj čas. Ježiš vedel, že zomrie a vstane z mŕtvych. To sa splnilo. Rovnako sa splní aj jeho sľub, že príde opäť, aby dokončil svoje dielo a navždy zničil zlo, hriech, satana a jeho spojencov.