Ježiš mu odpovedal: „Dnes prišla spása do tohto domu, veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo.“

Lukáš 19,9.10

Stretnutie Ježiša s hlavným mýtnikom v Jerichu všetkých šokovalo. Farizeji a zákonníci čakali, že Ježiš Zachejovi poriadne vynadá. Ježiš predsa vie, ako zaobchádzať so zradcami, akými boli mýtnici. Kolaborant nemôže čakať, že dostane milosrdenstvo.

Stvoriteľ na Zachejovo vyhlásenie odpovedá kladne. Prijíma jeho pokánie a uisťuje ho, že Božie kráľovstvo je otvorené aj pre neho a jeho blízkych. Ľudia v zástupe neveria vlastným ušiam. Na ich tvárach sa zračí prekvapenie. Ježiš im pripomína, že aj Zachej je Abrahámovým potomkom, preto má rovnakú šancu na spasenie ako ktokoľvek iný.

Zachej prežíva najšťastnejší deň svojho života. Celý čas, čo pracoval ako mýtnik, musel znášať pohŕdavé pohľady susedov. Najhoršie sa cítil, keď sa stretol s kňazmi. Tí mu svoje opovrhnutie dávali zvlášť zreteľne najavo.

Zachej sa už dávno vzdal nádeje na večný život. Uveril, že Božie kráľovstvo nie je pre mýtnikov. Kdesi v hĺbke duše túžil stretnúť sa s Bohom. No strach, že aj v jeho očiach uvidí len opovrhnutie a odsúdenie, bol taký veľký, že takmer v sebe udusil túžbu po Bohu.

Pripadal si ako živá mŕtvola. Žil síce, ale nemal nijakú perspektívu. Jedného dňa zomrie, pochovajú ho do zeme a tým sa všetko skončí. Ani pes po ňom neštekne.

Teraz je zrazu všetko inak. V očiach Mesiáša nevidí ani náznak opovrhnutia. Len lásku a odpustenie. Nie je mŕtvy. Opäť žije.