Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. Farizeji a zákonníci však reptali: Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. Evanjelium podľa Lukáša 15,1.2

Pätnásta kapitola Lukášovho evanjelia patrí medzi moje najobľúbenejšie kapitoly. Obsahuje niekoľko výstižných obrazov o stratených a nájdených veciach. Vystupujú v nich stratené ovce, stratená minca a stratený syn. Uniká nám však pointa, ak si neuvedomíme, že ich hlavnou postavou je veľký Nálezca, ktorého Timothy Keller nazýva „márnotratným Bohom“. Je to Boh, ktorý riskuje, keď poskytuje svoju milosť hlúpym ovciam, chladným minciam a spurným synom. Boh, ktorý miluje a nevídaným spôsobom dáva samého seba.
Ústrednou postavou týchto podobenstiev je Boh. Kľúčovým slovom na pochopenie významu tejto kapitoly je „reptali“. Ježiš uvádza tri podobenstvá ako reakciu na reptanie farizejov a zákonníkov kvôli tomu, že prijíma hriešnikov a je s nimi. (verš 2) V poslednej scéne tejto kapitoly sa stretávame so starším bratom, ktorý reptá a sťažuje sa na milosť, ktorú otec preukázal jeho mladšiemu nevydarenému bratovi.
Mimochodom, reptanie je v evanjeliách dôležité slovo. V Lukášovom evanjeliu 5,30 sa napríklad stretávame so židovskými vodcami, ktorí reptajú proti učeníkom a Ježišovi, pretože sa stretávajú s ľuďmi potrebujúcimi záchranu. U Lukáša 19,7 zas reptajú, pretože sa Ježiš rozhodol navštíviť Zachejov dom. Potom je tu samozrejme veľmi známy text zo Zjavenia 12,10, ktorý identifikuje satana ako otca všetkých reptajúcich.
Aj keď sa Lukáš 15 začína a končí reptaním, hlavnú náplň tvoria tri podobenstvá, pričom na konci každého je veľká radosť.
V závere zistíme, že kapitola zobrazuje tri druhy stratenosti, dva typy hľadania a dve možnosti, ako môžeme odpovedať na Božiu milosť. Necháme samotné podobenstvá, aby nám odhalili, ako sa dá stratiť a znovu nájsť. Zamyslíme sa aj nad oboma reakciami. Podľa Ježiša sa členovia cirkvi delia na dve základné kategórie: na tých, ktorí sa radujú, a na tých, ktorí repcú. V druhej kategórii sú tí, ktorí sa stále sťažujú na ostatných členov, na kázania, na kazateľa a jeden na druhého. Nemôžu vidieť Boha, pretože sú sústredení na to, čo je zle. Potom sú tu aj tí, ktorí sa radujú, s nadšením spievajú a modlia sa. Prečo? Pretože si uvedomujú, čo márnotratný Boh milosti urobil a stále pre nich robí. Uhol pohľadu určuje, čo vidíme.