Od dní Jána Krstiteľa až doteraz nebeské kráľovstvo trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú. Veď všetci proroci i zákon prorokovali až po Jána. A ak to chcete prijať: On je Eliáš, ktorý má prísť. Kto má uši, nech počúva! Mat 11,12-15
„Od dní Jána Krstiteľa až doteraz nebeské kráľovstvo trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú. Veď všetci proroci i zákon prorokovali až po Jána. A ak to chcete prijať: On je Eliáš, ktorý má prísť. Kto má uši, nech počúva!“ (Mat 11,12-15) Tento text mi dlho nedal spať. Nemám rád, keď niečomu nerozumiem. V Biblii je takýchto miest pomerne dosť. Čo s tým? „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna.“ (Ján 3,16-18) Na jednej strane ponuka slobody, na druhej moja závislosť od zla. Na jednej strane svetlo v Ježišovi Kristovi, na opačnej môj strach zo svetla, ktoré odhaľuje pravdu o mne samom.
Všetci túžime po šťastí, slobode, láske a porozumení. To všetko nám ponúka Božie kráľovstvo. Prečo teda ľudia neprijímajú túto fantastickú ponuku? Ježiš pozná skutočnú príčinu nášho odmietania. „Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu.“ (Ján 3,20.21) Hriech v nás nám nahovára, že Božie svetlo je pre nás príliš nebezpečné. Máme strach prísť bližšie, nechceme sa popáliť. V Danielovej knihe nájdeme krásny príklad. Traja mladí muži boli zviazaní a hodení do rozpálenej pece, pretože sa odmietli pokloniť kráľovej soche. Kráľ sa chvíľu díva do plameňov. „Potom vyľakaný kráľ Nebúkadnecar rýchle vstal a spýtal sa svojich radcov: Či sme nehodili do horiacej pece troch zviazaných mužov? Odpovedali kráľovi: Isteže, kráľ! Ten však povedal: Hľa, vidím uprostred ohňa chodiť štyroch nezviazaných mužov, ktorí neutrpeli nijakú ujmu, a vzhľad toho štvrtého je podobný synovi bohov. Vtedy Nebúkadnecar pristúpil k dverám rozpálenej pece a povedal: Šadrach, Méšach a Abéd-Nego, služobníci Najvyššieho, Boha, vyjdite von! Potom Šadrach, Méšach a Abéd-Nego vyšli spomedzi plameňov.“ (Dan 3,24-26) Ježiš nám ponúka svoje kráľovstvo. Keď jeho ponuku prijmeme, možno nás stretne podobné dobrodružstvo, aké zažili títo traja mladí muži. Plamene skúšok nás však nespália. Spália len to, čo nás zväzuje a zotročuje. Zhoria zlé vlastnosti a naše zlozvyky. Odparí sa naša pýcha a povýšenosť. Ján nebol prvý človek, ktorý zomrel za pravdu. Pred ním zomierali Boží proroci. Nie je ani posledný. Aj po ňom zomreli ďalší. Napríklad Ján Hus a Jeroným.
V mnohých krajinách zomierajú kresťania dodnes. Vo voľbe medzi pravdou a životom volia pravdu – a stojí ich to život.
Pane, prosím, daj mi dnes silu zvoliť si vernosť Tebe a Tvojmu kráľovstvu.
