Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Eli ju pokladal za opitú. Prvá Samuelova kniha 1,13

Hoci Anna nemala deti, jej manžel ju vrúcne miloval a dodával jej tým hodnotu. Mal ju radšej ako ženu, ktorú si podľa vtedajších zvyklostí vzal, aby s ňou mal deti. Tá však Annu urážala a ponižovala, pretože „Hospodin jej uzavrel lono“ (1Sam 1,6).
Mať dieťa znamenalo pre Annu toľko, že nikto z ľudí ju nedokázal potešiť. Svoju horkosť sa rozhodla vyplakať nielen pred blízkym človekom, ale predovšetkým pred Bohom. Kňaz ju dokonca obvinil z opitosti. Jej úprimné srdce bolo však tak blízko Bohu, že sa na kňaza nehnevala, nenadávala ani na cirkev a jej členov. Nebola len úprimná k Bohu, bola trpezlivá aj voči ľuďom, ktorí nechápali jej smútok a túžbu.
Úprimnosť prináša úprimnému často bolesť. Určite nie je správne tvrdiť, že keď som úprimný, môžem povedať všetko, čo mi príde na jazyk, a druhý sa s tým potom má vyrovnať. Možno aj vy ste niekedy niekomu povedali, že to, čo sa mu chystáte oznámiť, nebude príjemné, ale úprimné, a…
Skúmali ste najprv svoj postoj k tomuto človeku? Viedla vás láska k nemu? Čo prinesie druhému bolesť a mne úľavu, nie je úprimnosť, ktorú ocenení Boh.

Láskavý Bože, ďakujem, že mi dávaš svoju priazeň a rozumieš všetkému, čo Ti hovorím. Daj mi, prosím, úprimné srdce, aby som si bola istá láskou k blížnym, keď chcem „byť úprimná“.