Ninivčania uverili Bohu, vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecoviny od najväčšieho až po najmenšieho. Táto vec sa dotkla ninivského kráľa. Ten vstal z trónu, zložil plášť, obliekol si vrecovinu a sadol si do prachu. V Ninive dal vyhlásiť: Na základe nariadenia kráľa a jeho hodnostárov nech ani ľudia, ani zvieratá, ani dobytok, ani ovce nič neokúsia, nech sa nepasú a nepijú vodu! Nech sa aj ľudia, aj zvieratá oblečú do vrecoviny a nech hlasno volajú k Bohu. Nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré má na rukách. Ktovie? Boh môže zmeniť svoj zámer, aby sa zmiloval, a môže sa odvrátiť od svojho pálčivého hnevu, aby sme nezahynuli. Jonáš 3,5-10

S pokáním v národe to bolo vždy ťažké. Keď sa kajal kráľ, obyčajne sa nekajal ľud. Inokedy sa zas kajal národ, ale kráľ nie.
Jediný prípad celonárodného pokánia takýchto rozmerov nachádzame v správe o meste Ninive. Tam sa pred Bohom pokorili doslova všetci – počnúc kráľom cez všetok ľud až po domáce zvieratá, ktoré sa tiež postili a dokonca mali byť oblečené, podobne ako ľudia, do smútočnej vrecoviny.
S takýmto pokáním sa nestretávame v Jeruzaleme, ale medzi bezbožnými Ninivčanmi. Jonáš im vo svojom posolstve nedal žiadnu šancu. Oni si však povedali: „Ktovie? Boh môže zmeniť svoj zámer…“
A Boh videl, že sa odvrátili od svojich zlých ciest, a oľutoval zlo, o ktorom povedal, že ho vykoná nad nimi, a neurobil to. Pán Boh vie zmeniť svoj zámer, ak sa my rozhodneme zmeniť svoj život.

Ďakujeme Ti, Pane, že si vždy hotový prejaviť nám milosť.

Stanislav Bielik