Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy. Micheáš 7,19

Odpustím, ale nezabudnem! Tieto slová ani nemusíme vysloviť, stačí si ich pomyslieť. V tomto prípade nám však dobrá pamäť škodí.
Jana si zapisovala do svojho denníka všetko, čo ju zranilo, ublížilo jej, všetky svoje splíny, smútky, krivdy. Keď vzala denník do rúk, znovu sa jej vynorili smutné okamihy jej života, prišli spomienky, emócie, slzy…
Potom, čo spoznala Ježiša, jeho lásku, rozhodla sa denník zničiť a nepokračovať v ňom. Veľmi sa jej uľavilo.
Odpustiť a zabudnúť je v našom záujme. Často trýznime sami seba spomienkami a trápime sa vecami, o ktorých ten, čo ich spôsobil, už hádam ani nevie. Sebaľútosť je ako jed.
Nebojme sa vložiť svoj spor do Božích rúk. Pokiaľ tak urobíme, oslobodí nás to od ťarchy a pocitu krivdy a náš život znovu rozžiari radosť, ktorú dáva Hospodin každému, kto sa rozhodne odpustiť. Veď sami denne potrebujeme odpustenie.

A odpusť nám naše viny, ako aj my sme odpustili tým, ktorí sa previnili voči nám.

Bohumila Fürstová