… že nám neublížiš, ako sme ti ani my neublížili. Veď sme ti preukazovali len dobro a prepustili sme ťa v pokoji. Ty si teraz Hospodinov požehnaný. Prvá Mojžišova kniha 26,29

V dnešnom zamyslení si dovolím trochu irónie. Umenie zabúdať je úžasná vlastnosť. Možno si ju spájate s odpustením, ale to sa pletiete. Zabúdať môžete aj inak. My Filištínci vám to radi vysvetlíme.
Blízko nášho územia sa usadil cudzinec. Poznali sme už jeho otca ako veľmi bohatého a vplyvného muža. Zdalo sa nám, že jeho moc aj bohatstvo rastie, a rozhodli sme sa s tým niečo urobiť. V našej oblasti je najdôležitejšou surovinou voda. Vykopať studňu trvá týždne. Preto sem mu začali zasypávať studne. To ho musí zložiť. Vždy, keď jeho pastieri prídu k studni, nájdu ju zasypanú. Aspoň im bude hneď jasné, že tu nemajú priateľov. Zasypanie studne je u nás prejavom nepriateľstva na život a na smrť…
Ten cudzinec má ale výdrž. Necháva svojich služobníkov hĺbiť ďalšie a ďalšie studne. A my ich znovu a znovu zasypávame. Čakali sme, že sa nás pokúsi napadnúť, ale on nič. To je podozrivé! Len či má všetkých päť pohromade? Veď iba šialenec by to nechal tak. Počkáme…
Nemôžem tomu uveriť. Zasypali sme mu toľko studní, a on stále bohatne, Boh mu žehná. Ide z toho strach. Radšej s ním uzavrieme zmluvu. Budeme tvrdiť, že sme sa k nemu správali vždy dobre…
Ešteže nám ten Izák odpustil…

Bože, chcem vedieť zabúdať ako Izák, a nie ako Filištínci.

Jiří Pavlán