Vtedy mu niektorí zákonníci a farizeji odpovedali: Učiteľ, chceme od teba vidieť znamenie. Mat 12,38

„Dokáž, že si…“ Túto vetu občas počujeme. Niekedy si ju dokonca sami povieme. Sami sebe chceme dokázať, že už nie sme takí malí, aby sme si o pár rokov neskôr dokazovali, že ešte nie sme takí starí…
Prvýkrát počul Ježiš túto vetu na púšti od satana. Satan mu vtedy povedal: „Ak si naozaj Boží Syn, ako hovoríš, tak to dokáž…“ Trikrát takto Ježiša provokoval a trikrát dostal rovnakú odpoveď: „Je napísané…“ V texte, ktorým sa budeme dnes zaoberať, rolu zvodcu zastávajú farizeji a zákonníci, ktorí sa považujú za duchovný výkvet národa. Prichádzajú k Ježišovi so zvláštnou požiadavkou: „Vtedy mu niektorí zákonníci a farizeji odpovedali: Učiteľ, chceme od teba vidieť znamenie.“ (Mat 12,38) Reagujú tým na jeho slová: „Ak zasadíte dobrý strom, aj jeho ovocie bude dobré, no ak zasadíte planý strom, aj jeho ovocie bude plané. Veď strom poznať po ovocí.“ (Mat 12,33) Ľudia, ktorí stáli okolo, si v tej chvíli mohli myslieť, že duchovným vodcom naozaj ide o pravdivé posúdenie Ježišovho pôsobenia. Je Ježiš naozaj Mesiáš, alebo je to len ďalší podvodník, ktorý sa za neho vydáva? Lenže… to by nesmeli vidieť desiatky uzdravených ľudí a tisícky mužov, žien a detí, ktoré Ježiš nedávno zázračne nasýtil.
Aký dôkaz vlastne farizeji a zákonníci žiadali? Existovalo niečo, čo by zmenilo ich názor na Ježiša? Obávam sa, že nie. Oni sa už rozhodli, že Ježiša odmietnu. Nechceli takého Mesiáša. Netúžili po Spasiteľovi, ktorý vo všetkom do detailov napĺňal to, čo o ňom písali proroci. Mali svoju predstavu. Vlastne ju majú dodnes. Stále čakajú svojho mesiáša, ktorý z nich urobí svetovú mocnosť číslo jeden.
No nesúďme farizejov a zákonníkov. Radšej sa pozrime na seba. Nepodobáme sa im náhodou? Nežiadame aj my Ježiša o dôkazy vo chvíli, keď dobre vieme, aká je pravda? Kamarát, ateista, sa oženil s dievčaťom, ktoré bolo veriace. Spolu chodili na bohoslužby a čítali Bibliu. Nevadilo mu, keď sa modlila. Keď sa im narodili deti, rozprával im pred spaním biblické príbehy. Dokonca sa s nimi aj modlil… Pýtal som sa ho, prečo sa nedá pokrstiť, keď robí všetko ako jeho žena. Odpovedal, že čaká na viditeľný a nespochybniteľný dôkaz o tom, že Boh skutočne existuje.
Keď som o dva roky neskôr pripravoval niekoľkých mladých ľudí na krst, zastavil som sa aj pri ňom. Znovu som mu ponúkol možnosť pripojiť sa k Ježišovi. Na moje veľké prekvapenie súhlasil. Keď som sa ho spýtal, či mu Boh už dal nejaký jasný dôkaz, odpovedal, že tým dôkazom bolo pre neho moje opätovné pozvanie.
Tomu, kto skutočne hľadá Boha, dáva Boh dostatok dôvodov pre vieru nielen v jeho existenciu, ale aj v to, že má moc zmeniť nás a pripraviť na večný život vo svojom kráľovstve. O tom, či v Boha verím, alebo nie, rozhodujem ja sám. Buď veriť chcem a potom vidím, čím mi Boh svoju existenciu dokazuje, alebo veriť nechcem a potom neexistuje spôsob, ako by ma Boh presvedčil o mojom omyle.

Pane, ďakujem, že si sa mi dal poznať. Odpusť, keď niekedy pochybujem a žiadam dôkazy. Otvor mi aj dnes oči, aby som Ťa videl.