Medzi Izraelitmi šírili lživé správy o krajine, ktorú preskúmali. Vraveli: Krajina, ktorú sme preskúmali, je krajina požierajúca svojich obyvateľov. Všetok ľud, čo sme tam videli, má vysoký vzrast. Štvrtá kniha Mojžišova 13,32

Mávate pri stretnutí s niektorými ľuďmi pocit, že žijú niekde úplne inde? Títo takzvaní kuriéri „zlej nálady“ sú v tejto činnosti profesionáli. No len na nás je, či sa nimi dáme nainfikovať.
Izraeliti stoja na hraniciach zasľúbenej krajiny a práve v tom čase sa vrátili dvanásti vyzvedači. Preskúmali budúci domov a podávajú správu: „Krajina je úžasná, takmer raj na zemi. Má len jednu chybičku. Nikdy ju nezískame! Žijú v nej obri.“ Dvaja vyzvedači s tým nesúhlasia, ale ostatní ich prehlasujú. „Tá krajina požiera svojich obyvateľov,“ ozve sa ktosi. A tento argument už ničím nevyvrátia.
Izraeliti sa zrazu dívajú na svoju budúcu krajinu skeptickými očami. Tento postoj ich stojí štyridsať rokov putovania púšťou, kým dorastie nová generácia, ktorá znova uverí tomu, že zasľúbená krajina sa stane ich novým a bezpečným domovom vďaka Hospodinovi.
Nie je jedno, koho poslúcham. Ak svoju pozornosť zameriam negatívne, skončím ako Izraeliti, ktorí uverili, že ich Hospodin vedie do krajiny, ktorá ničí svojich obyvateľov.
Poznám ľudí, ktorí by mohli byť spokojní a šťastní, ale nie sú, pretože sa ustavične pozerajú na svojich fiktívnych obrov. Fridrich Nietzsche napísal jednu veľkú pravdu: „Strach klame a ty mu veríš!“ A tak, ak chcem byť naozaj radostný a šťastný, musím si dávať pozor na to, koho počúvam.

Bože, ďakujem za všetko, čo mi dávaš. Je to dôvod na vďačnosť a ja sa z toho radujem. Ďakujem, že moje vnútro plníš spokojnosťou a šťastím.