Keď odišiel trochu ďalej, videl Zebedejovho syna Jakuba a jeho brata Jána, ako na lodi opravovali siete. Hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja s nádenníkmi na lodi a odišli za ním. Evanjelium podľa Marka 1,19.20

Jánov život je príkladom pravého posvätenia. Spasiteľ svojho učeníka v priebehu rokov úzkeho spoločenstva neraz varovne napomínal a Ján to uznával a prijímal. Čím viac sa mu zjavovala Kristova božská povaha, tým lepšie poznával vlastné nedostatky a pod vplyvom tohto zjavenia bol pokornejší. Na rozdiel od svojej prchkej povahy dennodenne pozoroval Ježišovu láskavosť a zhovievavosť a poslúchal jeho učenie o pokore a trpezlivosti. Kristus ho deň čo deň natoľko uchvacoval, že Ján z lásky k Pánovi zabúdal na seba. Moc a láskavosť, vznešenosť a krotkosť, sila a trpezlivosť, ktoré pozoroval v každodennom živote Božieho Syna, napĺňali Jánovu dušu obdivom. Podriadil svoju mrzutú a ctibažnú povahu Kristovej moci a božská láska ho zmenila…
Zmena povahy, aká sa prejavila v Jánovom živote, je vždy výsledkom spoločenstva s Kristom. Človek môže mať vo svojej povahe výrazné nedostatky, ale keď sa stane verným Kristovým učeníkom, moc Božej milosti ho pretvorí a posvätí. Keď človek hľadí ako v zrkadle na Pánovu slávu, premieňa sa na taký istý čoraz slávnejší obraz, takže sa podobá tomu, ktorého vrúcne miluje (2Kor 3,18). (AA 557.559; SA 334.335)

Náš Otče, túžime žiť v úzkom spojení s Tebou, aby si nás mohol meniť na svoju podobu.